Od žltých kopačiek do Premier League. Wanyama si splnil sen

Na 7. november 2012 hráči a fanúšikovia Celticu dlho nezabudnú. Na svojom štadióne hostili slávnu Barcelonu. Katalánci doteraz v základnej skupine Ligy majstrov neochutnali horkosť porážky. Porazili moskovský Spartak (3: 2), portugalskú Benfica (2: 0) aj Celtic (2: 1). Tento zápas však skončil úplne inak. Výrazne sa vtedy do histórie zapísal Victor Wanyama.
Bežala 21. minúta a Charlie Mulgrew sa chystal k rozohrávke rohového kopu. Kenský stredopoliar Victor Wanyama si medzitým voľným krokom približoval do veľkého vápna. Vedel, že bude adresátom. Bol to ich signál, ktorý spoločne trénovali.Proti nemu stál o hlavu menší, ale vrtký bek Barcelony Jordi Alba, ktorý rozhodol ich predchádzajúce duel 94. minúte. Mulgrew odcentroval. Wanyama v súboji uplatnil svoje centimetre a Albu preskočil. Presnú hlavičkou nedal Valdes v bráne šancu. Diváci v Celtic Parku vybuchli nadšením. Ich miláčikovia sa dostali do vedenia 1: 0 nad vtedajším najlepším tímom sveta. Čakalo sa, že mužstvo dirigovanie Xavim a Iniesta zápas otočí.To sa nestalo, zelenobiele nakoniec slávili výhru 2: 1 a Wanyama sa stal v dvadsaťjeden rokoch prvom kenským futbalistom, ktorý skóroval v Champions League.
Do desiatich rokov hral bos
Victor Mugubi Wanyama sa narodil 25. júna 1991 v kenskom hlavnom meste Nairobi. Vyrastal v celkom chudobnej rodine piatich detí. Rodičia síce vždycky mali na jedlo, ale na futbalové veci už nie. A tak malý Viktor hľadal cestu, ako si ich zabezpečiť.
Keď mal desať rokov, s kamarátmi sa prihlásil do futbalového turnaja. Hlavnou cenou pre najlepšieho hráča turnaja boli žlté kopačky. Victor sa strašne snažil, aby ich získal. To sa mu nakoniec podarilo. Bol tak šťastný, že si je okamžite obul.Vydržal v nich chodiť iba pár minút. Potom ich musel zložiť, pretože ho strašne boleli nohy. "Trvalo mi celkom dlho, než som si na ne zvykol. Do tej doby som hral totiž bos," vysvetlil s úsmevom Wanyama pre britskú BBC. "Už od mala som sa chcel stať futbalistom. Mojím snom bolo hrať v Anglicku. Mal som aj plagát Ryana Giggsa a Paula Scholesa," doplnil.
Všetci synovia sú futbalisti
Okrem Victora sa športu, prevažne futbalu, venuje i celá jeho rodina. Jedným z jeho troch bratov je McDonald Mariga. O štyri roky starší brat oblieka v súčasnosti dres milánskeho Interu, s ktorým slávil v roku 2010 výhru v Lige majstrov.Spoločným rysom pre oboch je to, že hrajú v strede poľa a vedľa seba tiež nastupujú v národnom tíme, kde Viktor robí kapitána.
Ďalšie bratia Thomas a Sylvester nastupujú v Kenskej lige za Sofapaku respektíve za Sony Sugar. Ich sestra, a najmladší člen tejto početnej rodiny, Mercy hrá profesionálne basketbal v Spojených štátoch.
Svoj dar na šport zdedili deti po rodičoch. Ich matka Milfre d hrala závodne nohejbal a otec Noah, rovnako ako jeho chlapci, pôsobil vo futbalovom prostredí. Dostal sa aj do národného tímu a po konci hráčskej kariéry trénoval jeden z popredných kenských tímov - A. F. C.Leopards.
Číslo na počesť "lisabonských levov"
Práve u "Leopard" začínal aj najmladší syn Victor. Vydržal tu však len do svojich šestnástich rokov. To si ho vyhliadol švédsky Helsingborg. Vydal sa tak po stopách Marigy, ktorý tu hrával v rokoch 2006-08. Na severe Európy však Victor vydržal len rok. Vzhľadom k jeho veku nastupoval v mládežníckych výberoch, a keď sa blížil jeho presun do hlavného tímu, tak sa o jeho služby začal zaujímať belgický Beerschot. Nakoniec ho do svojich radov zlákal a Wanyama tak presídlil do Antverp.
Tu ešte len "pričuchol" k veľkému futbalu. Počas svojho trojročného pôsobenia stihol odohrať vyše 50 zápasov a zaznamenal dva góly.Tú úplne prvý strelil 11. decembra 2010 do siete Westerlo a podieľal sa tak na remíze 1: 1.
K tomuto úspešnému zásahu nemuselo vôbec dôjsť, pretože v lete 2010 sa o Wanyama zaujímalo ruskej CSKA a Celtic. Vedenie Beerschot svoj talent zatiaľ udržalo. Avšak za rok už k prestupu došlo.
Kenský stredopoliar si vybral Celtic a ako číslo zvolil 67 na počesť "lisabonských levov". Tak sa prezývali víťaznému družstvu Celticu v roku 1967, kedy v lisabonskom finále zdolali 2: 1 Inter a pripísali si doteraz jediný triumf v Lige majstrov.
Vo dvadsiatichdvoch si splnil sen
V Škótsku okúsil atmosféru európskych pohárov. Za Celtic si v Európskej lige prvýkrát zahral 29.septembra 2011 proti Udinese (1: 1). Odohral celé stretnutie a dostal žltú kartu. Jeho životné chvíle prišla až v novembri budúceho roka. Konkrétne siedmeho. Hlavičkou otvoril účet stretnutiu Champions League s Barcelonou a stal sa prvým Keňanov, ktorý sa trafil v tejt o súťaži.
Postupom času svojimi výkonmi zaujal aj zástupcu z Premier League. Predovšetkým vtedajšieho predsedu Southamptone Nicolu Corteseho. Ten prvýkrát s ponukou neuspel, hoci ju vedenie škótskeho celku prijalo, samotnému hráčovi a jeho agentovi neprišla dosť vyhovujúce. Prišiel pokus s poradovým číslom dva.Ten už úspešný bol a za 14 a pol milióna eur sa po dvoch sezónach strávených v Celtic Parku Wanyama sťahoval.
Podpisom sa "Svätými" si tak dvadsaťdva rokov splnil svoj dávny detský sen.